Dnešný výlet

Dnes, v prvý deň prázdnin som sa vybral s mojími najlepšími susedmi, Dubim zo šiesteho a Režkom z dvadsaťdvojky na výlet. Rozhodli sme sa ísť si opekať na Ahoj. Odviezli sme sa ako každé ráno cez školský rok na račko a potom odtiaľ električkou do školy. Vystúpili sme ale o dve zastávky skôr a okolo výskumného ústavu zváračského sa začali štverať do kopcov. Bola dosť zima. Ja som mal našťastie svoju baranicu a OggShak svoje orkské kože ale Dubi bol len v krátkych rukávoch a kraťasoch. Tvrdil, že keď si chodieval opekať s rodičmi bol vždy oblečený hentak. Prvý problém bol keď sme odbočili z chodníka, lebo Rež tvrdil, že nalavo za tým kopcom je skratka. Zablúdili sme a zistili, že Rež, ktorý mal na starosti navigáciu si zabudol mapu a namiesto GPSka si zobral gameboy. Keď sme zistili, že sme definitívne stratení, len si sadol na kameň a začal pariť Castlevaniu. Dubi povedal, že je mu to tam povedomé, že tade minulý rok letel asi tak rýchlosťou 80 uzlov na lyžiach a že asi vie kade ísť. Po jeden a pol hodine sme sa konečne vymotali na nejakú čistinku. Našli sme aj ohnisko ale zistili sme, že nikto nemá zapalovač. OggShak nejaký čas kresal dvomi šutrami o seba a tvrdil, že tak správný orkovia zapalujú oheň, nakoniec si ale len buchol do palca a potom sa stiahol do kúta, hral Castlevaniu a ticho nadával. Dubi vyhlásil, že už je mu zima a že sme debili a už nikdy s nami nikam nepôjde a zmizol v húští. Tak som si sadol k studenému ohnisku, zjedol surové párky a s Režkom sme sa vybrali po cestičke preč. Nakoniec nás to vyplulo niekde pri horskom parku a odtiaľ sme už trafili domov. Dubiho som odvtedy nevidel. Aj keď sme mali menšie problémy, prvý deň prázdnin sa mi veľmi páčil a teším sa na ďaľšie.