Tu by som chcel popísať jednu veľmi nepríjemnú príhodu ktorá sa mi kedysi stala. Raz boli rodičia na dovolenke v Bielorusku a ja som bol sám doma. Ráno keď som sa vybral do školy, zabudol som si kľúče doma a vymkol sa. Vtedy som si povedal, že veď nvm, veď to budem riešiť večer. V škole som sa ako normálne bál 2 z matematiky a bitky od Dana, smial sa s Jožom na Salkim a na Alexovi (on je taký smiešny.. :D ) a tak. Proste normálny deň. V tom som si spomenul, že nemám klúče. Začal som sa dosť obávať a pýtať sa rôznych ľudí, či u nich nemôžem prespať. Nik nechcel. Nakoniec som išiel s Oggym, dúfajúc, že ma predsalen prichýli ale na SAVku mi to vysvetlil svojimi mohutnými orkskými päsťami a tak som prišiel o poslednú šancu záchrany. Nakoniec som sa uchýlil na hlavnej stanici do vestibulu na lavičku. Prišli ku mne taký milí bezdomovci, predávajúci nota bene a skamarátili sme sa. Boli veľmi milí. Jeden sa volal Jozef a druhý Ernest. Dovolili mi ale volať ich Joži a Bibi. (Ema ich možno pozná.) Boli ku mne naozaj veľmi dobrý a dali mi zadarmo aj tri krajce chlebu, čo bola vzhľadom na ich situáciu veľmi vysoká hodnota. Potom keď sa už zotmelo, odišli do svojich ubikácií, povedali mi však, že mňa vziať nemôžu lebo nemám preukaz predajcu Nota Bene. Na odchode mi ale ešte darovali posledných pár čísel aby som si mal šancu aspoň trochu zarobiť.
Ak náhodou toto čítate, lebo vám do ubikácií zaviedli internet, tak Vám z celého srdca ďakujem.
Zotmelo sa a ja som predal iba dve čísla a zarobil teda 60,- korún. Za tie som si kúpil kebab na nástupišti. Keď som si ale lahol znovu na stoličku došiel ku mne škaredý hnusný dedko v čiernom s nápisom SBS a takým kartónikom s fotkou na prsiach a vyhodil ma von. Hlupák.
A tak som musel v tej plušti spať na ulici. Červená šípka označuje približne miesto kde som spal.
Ráno som sa zobudil na to, že mi stúpil na ruku Režko idúci do školy. Tak som vyrazil s ním a zavolal babke ktorá prišla domov a odomkla mi. A to je koniec príbehu.
